Alfred Schutz

Alfred Schutz
Kniha je pokusom spojiť Weberovu sociológiu s Husserlovou filozofiou a snahou „použiť“ husserlovu teóriu na zodpovedanie otázky „ako je konštituovaná sociálna skutočnosť?“. Snaží sa teda skúmať subjektívny zmysel sociálneho jednania (o Webrovi tvrdí, že sa mu to nepodarilo).
Objektom Schützovej sociológie je jednanie v prirodzenom svete (nem. Lebenswelt, ang. everyday life), čiže každodenné jednanie. Tu si pomáha Husserlovým pojmom intencionality a hovorí, že toto každodenné jednanie sa odohráva v už vopred interpretovanom svete. Každodenná realita, resp. svet, ktorý (každodenne) nachádzame pri našom jednaní sú tak realitou a svetom vopred interpretovanými. Naše jednanie má subjektívny zmysel vždy v takto „pripravenom“ svete a zároveň mu naším jednaním, tj. pôsobením a prežívaním sveta dávame určitý zmysel.
Schütz rozlišuje tri základné typy jednania:
– chovanie
– jednanie ako proces (lat. akcio)
– jednanie ako výsledok (lat. aktum).
Chovanie nemá subjektívny zmysel, ide o nevedomú participáciu na vonkajšom svete. Jednanie ako proces má subjektívny zmysel a jeho predpokladom je aktérov koncept tohto jednania. Iba jednanie ako výsledok je viditeľné pre ostatných. Len tento typ môže byť východiskom nášho vnímania jednania ako postupnosti určitých krokov, majúcich a dávajúcich zmysel.
Ďalej – existujú dva motívy jednania:
– „pretože“: je zameraný do minulosti
– „aby“: je zameraný do budúcnosti