The Social Theory & Social Structure (1949)

The Social Theory & Social Structure (1949)
Snaha vniesť do štrukturálneho funkcionalizmu dynamický motív, zahrnúť i negatívne funkcie, prejsť k orientácii na jedinca, zachytiť i nonkonformné jednanie. Hovorí o alternatívnych prostriedkoch, ktorými je možné dosiahnuť určité ciele.
Zavádza tak pojem eufunkcie (pozitívna f.) a dysfunkcie (negatívna f.), ako širší štrukturálny efekt nezamýšľaných dôsledkov sociálneho jednania. Okrem manifestných fukncií tak teda existujú i funkcie latentné. Na základe uvedeného je teda možné vytvoriť 4 základné typy štrukturálnych funkcií sociálneho jednania.

Merton sa pokúsil zdôvodniť relevanciu a opodstatnenosť konceptu teórie stredného dosahu. Uvádza tri príklady teórie stredného dosahu:

Teória byrokracie. Vychádza z Webrovho konceptu byrokracie ako najracionálnejšieho prostriedku správy. Merton hovorí, že neformálne inštitúcie môžu niekedy fungovať lepšie než formálne – spochybňuje tak väzbu medzi racionalitou postupu a výsledkom jednania. Byrokratické organizácie majú takisto svoje dysfunkcie – dokonca tvrdí, že všetky opatrenia vedúce k zvýšeniu efektivity majú presne opačný účinok; tvrdí tak niečo úplne opačné, než Weber.
Byrokracia vytvára predpoklady rituálneho chovania. Požiadavka striktného dodržovania predpisov, vychováva úradníkov ku prehnanej konformite. Úzkostlivé dodržiavanie predpisov a pravidiel je taktiež dysfunkčné a brzdí dosahovanie cieľov organizácie (tzv. trénovaná neschopnosť). Ideálnym typom úradníka je potom tzv. byrokratický virtuóz, ktorý „si zamenil“ prostriedky za cieľ a takéto posilovanie konformity sa odráža i v jej chápaní ako bezprostrednej hodnoty v ostatnom živote (pojem tzv. byrokratickej osobnosti). Ak je celá organizácia naplnená takýmito „virtuózmi“, vedie to k celkovej dysfunkcii byrokratického systému.